Tiráž

Začnem asi citátom:

Je jedno koľko toho zjem, do topánok sa vždy vleziem!

Prečo Receptár vlastne vznikol ?

Starnem, zabúdam, a myslím, že s vekom zrejme aj “osprostievam”, tak preto – aby sa nezabudlo! Platí to najmä pri receptoch na výrobu syrov, ktorú som roky zdokonaľoval a prispôsoboval, ale aj pri výrobe zabíjačkových špecialít, či pečiva. No a výnimkou nie sú ani autentické jedlá cudzích kuchýň, kde som recepty doslovne vyžobral priamo na mieste, alebo aspoň z normálnych zdrojov pripravil a upravil tak, aby chutnali originálne. Tiež krajinské špeciality a miestne jedinečné lahôdky a jedlá, ktoré pripravujeme sporadicky chcem mať postup, ktorý funguje. Táto forma sa zdá navyše aj šikovná, lebo mobil má dnes po ruke každý.

Hoci je na internete toho neskutočne veľa (receptov a receptárov), musím konštatovať, že bezhraničná dôvera v “realitu” sociálnych sietí, a tiež postihnutie niektorých duchom chudobnejších je zdieľanie každej sprostosti. To platí vo veľkej miere aj pri šírení receptov, kde mám alergiu na vyhlásenia typu: “Vyskúšajte a určite už nebudete variť nič iné…”. To vážne??? Taký článok ma hneď prestane zaujímať!

V dobe keď by som predpokladal, že internet umožní výmenu kulinárskych informácií naprieč celým svetom sa vďaka niektorým idiotom dozvedám, že prekvapivo najlepší syr je z mlieka a vajec, a podobné bludy… Chuť bude vždy subjektívnym vnemom, a čo chutná mne, nemusí chutnať Tebe. Niektorým prispievateľom to aleže vôbec nevadí. To čo prezentujú je často nejedlé, technicky nerealizovateľné, no hlavne že niečo zosmolia, alebo okopírujú inde, následne prezdieľajú a zaskvejú sa na internete – novodobí umelci!

Tu je každý jeden recept 100% overený opakovaným varením, pečením a podobne po dobu viac ako 30 rokov.

V každom prípade však platí, ak narazíš na tento neverejný Receptár, kľudne ho použi, ale variť podľa neho nemusíš.

Rovnako citátom aj skončím:

Zdá sa mi, že nejem aby som žil, ale žijem aby som jedol!