Svetové kuchyne

Americká kuchyňa

Americká kuchyňa má regionálny charakter a delí sa na:

• kuchyňu amerického juhu (morské plody, tex-mex, fajitas a fazuľa),
• kuchyňu západu USA (losos, hríby, hovädzie mäso a ustrice),
  kuchyňu severovýchodu USA (jelenie mäso, homáre, cheesecake a bifteky),
• kuchyňu stredozápadu (obilniny, sušienky, bravčové mäso), a nakoniec
• havajskú kuchyňu (morské plody, ryby).

Vďaka americkým fastfoodovým reťazcom ako KFC alebo McDonald’s sú niektoré americké jedlá známe po celom svete. Pojmy ako hamburger, hot-dog, donut, apple pie, arašidové maslo či popcorn zrejme pozná každý obyvateľ „civilizovanej“ časti planéty. A rovnako aj nápoje ako CocaCola, PepsiCola, Sprite, Fanta, Mirinda a 7up pochádzajú z tohto kontinentu. Známe sú americké raňajky – kukuričné lupienky (cornflakes), lievance doplnené slaninou a vafle poliate javorovým sirupom. Samostatnou kapitolou americkej kuchyne sú barbecue (BBQ) spôsob grilovania marinovaného mäsa.

Anglická kuchyňa

Na začiatku novoveku bolo jedlo v Anglicku charakteristické jednoduchosťou a používaním veľmi kvalitných prírodných plodín, na čo mali značný vplyv puritáni. Vďaka tomu vznikla strava, ktorá sa vyhýbala silným chutiam, akými sa vyznačuje napríklad cesnak, a zložitým omáčkam, ktoré boli spájané s kontinentálnymi katolíckymi vplyvmi. Dôsledky tohto vývoja sú viditeľné dodnes. Tradičné pokrmy majú pôvod už v staroveku, patrí medzi ne chlieb, syr, pečené a dusené mäso, mäsové a zverinové koláče, varená zelenina a vývary, sladkovodné a morské ryby. Británia tiež veľmi rýchlo prijala za svoju americkú novinku v podobe fast-foodov.

Anglická kuchyňa má mnoho tradičných receptov ako Black a White puding, Fish and chips, Onion rings (cibuľové krúžky), ktoré sú pre ňu príznačné a pojmy ako anglické raňajky (párky, fazuľa, vajíčka, zelenina a toast) pozná snáď každý. O angličanoch sa však vraví: „že nemajú kuchyňu, len jedlo„. Anglicko však dalo svetu slovo sendvič, hoci John Montagu, 4. gróf grófstva Sandwich, po ktorom je pochutina pomenovaná, nebol prvý, kto s týmto vynálezom prišiel. Ide o chlieb plnený napr. šunkou a zeleninou.

Arabská kuchyňa

Arabská kuchyňa je jednoduchá a zdravá. Hlavným zdrojom výživy je mlieko, olej, krupica, ryža, datle, rozličné omáčky, cestá, mnohé druhy korenín a mäsá. Všetky tieto suroviny dodávajú organizmu cenné výživné látky.

U Arabov ale platí zákaz konzumovať krv. Stravovanie ovplyvňujú náboženské zákazy a predpisy, ktoré povoľujú konzumovať niekoľko druhov živočíchov žijúcich vo vode, niekoľko druhov hydiny a zveriny, okrem denných a nočných dravcov. Okrem bravčového mäsa a mäsa z diviaka konzumujú ťavie, hovädzie, baranie, oslie a kozľacie mäso.

Arabi vo všeobecnosti len raz pijú po jedení, a to zo spoločnej nádoby, ktorá ide z rúk do rúk a obsahuje pramenitú vodu alebo mlieko. Pri pití nesmú vydýchnuť do nádoby. Každý obed sa ukončí pitím kávy. Korán zakazuje piť alkoholické nápoje.

Česká kuchyňa

Česká kuchyňa je spriaznená s nemeckou a rakúskou kuchyňou. Nie je veľmi zdravá a na trávenie je dosť ťažká.

Dôležitou súčasťou českej kuchyne a stravovania je polievka. Najčastejšie sú to vývary s rôznymi vložkami, alebo zavárkami a s pridaním zeleniny a rastlinného korenia. Často sú pripravované polievky zahustené strukovinami, mäsom, údeninami, alebo vnútornosťami. Polievky sú podávané aj ako samostatné jedlo s pečivom.

Medzi hlavnými jedlami dominujú jedlá z mäsa, hlavne bravčové, hovädzie a hydina. Obľúbené sú i pokrmy z mletého mäsa, sladkovodné ryby, králik a zverina.

Nezastupiteľnú úlohu v českej gastronómii hrajú omáčky, často veľmi hutné a výživné s použitím smotany. Ako základ sa používa bešamel, niekedy je miesto nej na zahustenie použitá zápražka.

Neodmysliteľnou súčasťou českej kuchyne je pivo, ktoré má dlhú tradíciu a je svetoznáme.

Čínska kuchyňa

Pod označením čínska kuchyňa sa skrýva veľké množstvo kuchárskych štýlov.
Pekinská – jedlá sú mierne korenené, často varené v pare alebo grilované, ako napr. pekinská kačica. Ako príloha sa podávajú skôr rezance ako ryža;
Kantonská – kuchyňa južnej Číny, najmä Kantonu a Hongkongu, v Európe najobľúbenejšia, pokrmy sú obvykle vyprážané na woku, majú jemnú, sladkokyslú chuť. Používa sa ryža, ryby, plody mora, rôzne exotické mäsá (psie, hadie a i.);
Anchuejská – bohatá na jedlá z bravčového mäsa, húb a bambusových výhonkov;
Šanghajská – jedlá majú jemnú, sladkastú chuť, obľúbené sú knedle a taštičky z ryžového cesta;
Sečuánska – bohatá na jedlá z hydiny a hovädzieho, veľmi pikantná, korenená chilli a sečuánskym čiernym korením, typické sú jedlá údené teplým dymom;
Chunanská – bohatá na sladkovodné ryby a hojne korenená zázvorom a chilli;
Fuťienská – preslávená polievkami, vyprážanými závitkami a taštičkami a kvalitnou sójovou omáčkou;
Sinťiangská – zastúpená prevažne moslimami. Jedlo sa opeká alebo varí v hlinenom hrnci na otvorenom ohni. Obľúbené je ovčie mäso a sušené ovocie. Ako príloha slúžia rezance alebo placky;
Hakka – kuchyňa etnickej menšiny Hakka vo východnej Číne. Je výdatná, bohatá na pokrmy z húb a kuracieho mäsa. Jedlá sú často ochutené glutamanom sodným;
Nyonya – kuchyňa čínskych menšín v Malajzii, Indonézii a Singapure.
Čchaošanská – bohatá na plody mora a vegetariánske jedlá z tofu.

Ázijské kuchyne vo všeobecnosti kladú veľký dôraz na estetickú úpravu pokrmov. Pri stolovaní sa používajú paličky, polievky sa jedia lyžicou, obvykle porcelánovou. Niektoré pokrmy sa však jedia rukami. Na stole nesmú chýbať rôzne omáčky, nakladaná zelenina a korenie, ktorým si stolujúci môžu dochutiť jedlo, alebo do nich namáčať jednotlivé kúsky. Všetky pokrmy sa servírujú súčasne, každý zo stolujúcich má pred sebou misku, do ktorej si naberá z pokrmov na stole. Prednostne jedia starší ľudia a muži. Za ťažký prehrešok proti etikete sa pokladá ak niekto zapichne jedálne paličky do zvyškov jedla v miske, pretože to pripomína spôsob obetovania jedla zosnulým predkom.

Počas jedla pijú Číňania najradšej zelený čaj, po jedle je zvykom podávať malé množstvo sladkého alkoholického nápoja, napr. vína zo sliviek, alebo liči.

Francúzska kuchyňa

Francúzska kuchyňa je považovaná za jednu z najkvalitnejších na svete. Je veľmi regionálna a podľa toho sa líši aj štýlom a rozmanitosťou. Každý región má svoje špecifiká i tradičné jedlá predávané z generácie na generáciu. Je známa používaním aromatických bylín, kvalitného mäsa, rýb a kôrovcov, ale aj hríbov a zeleniny. Francúzska kuchyňa však prináša aj kvalitné pečivo a nápoje.

Tradičná kuchyňa s skladá z: raňajok (le petit déjeuner), kde sa pripravuje rýchle jedlo s využitím tartines (tenký chlieb) s džemom, croissantov alebo pain au chocolat (plnené taštičky s čokoládou). Pije sa čaj, káva a čokoláda. Podávajú sa v kaviarňach, ktoré sa otvárajú veľmi skoro; obeda (le déjeuner), kde sa Francúzi stravujú podľa sociálnych skupín v reštauráciách, alebo doma a zvyčajne jedia sendviče; večere (le dîner), ktorá sa obvykle skladá z 3 chodov – hors d’œuvre (predkrm), alebo entrée – zvyčajne polievka. Nasleduje plat principal (hlavné jedlo) a posledný chod je šalát, syr, jogurt, alebo dezert a ovocie. Hlavné mäsové chody sa podávajú so zeleninou, ryžou, alebo cestovinami.

K jedlu sa podáva bageta, chlieb, víno a minerálne vody.

Reštaurácie otvárajú na večeru o 19:30 a objednávky prestávajú prijímať od 22 hodiny.

Grécka kuchyňa

Grécka kuchyňa sa radí k stredozemným kuchyniam. Je ľahko stráviteľná vzhľadom na používanie čerstvých surovín. Pokrmy bývajú aromatické vďaka využitiu divoko rastúcich bylín, častá je kombinácia mäsa so surovinami používanými v iných krajinách iba do sladkých jedál ako je škorica, alebo hrozienka. Gréci radi jedia pomaly v početnej, často hlučnej spoločnosti, pokiaľ počasie dovolí tak stolujú pod holým nebom. K životnému štýlu patrí množstvo malých krčmičiek (taverien) a pouličných stánkov s občerstvením. Pre grécke stolovanie je typické medzedes, množstvo drobných chuťoviek, servírovaných na zajedanie vína. Tvoria ich spravidla rôzne syry, bylinková saláma lukaniko, vyprážané kúsky chobotníc a sépií, zeleninové šaláty, alebo chlieb pita s tzatziki, či iným dipom.

Múčniky sú veľmi sladké, používa sa v nich fylo (cesto z mnohých veľmi tenkých plátkov), orechy a med.

Typickým nápojom je víno. Najrozšírenejšími značkami piva sú Mythos a Fix. Z nealkoholických nápojov sa podávajú ovocné šťavy a bylinkové čaje (z mäty alebo hojníka). Gréci pijú veľa kávy, ktorá sa varí v džezve a býva spravidla silná a sladká (kto nesladí, musí o to vopred požiadať.

Gruzínska kuchyňa

Gruzínska kuchyňa vychádza z kaukazských tradícii, bola ale ovplyvnená aj perzskou a ruskou kuchyňou. Každý gruzínsky región má svoje špeciality (chačapuri je typickou miestnou pochúťkou v Abcházsku). Gruzínska kuchyňa je známa predovšetkým tým, že vo veľkej miere používa vlašské orechy.

Holandská kuchyňa

Holandská kuchyňa je inšpirovaná tradičným poľnohospodárstvom a chovom dobytka v Holandsku. Holandské pokrmy sú ťažké a sýte.

Najčastejšie raňajkujú chlieb namazaný maslom a obložený rôznymi syrmi, salámami, alebo vajcami na všetky možné spôsoby. Obed majú prevažne formou desiaty v podobe rôzneho pečiva, niekedy aj ako prílohy k polievke, alebo k údenine. Hlavné jedlo dňa je presunuté na večer. Typické holandské večere pozostávajú zo zemiakov, zeleniny a mäsa. Obľúbené sú aj hutné polievky, alebo palacinky. Typická pre Holandsko je snert – hutná hrachová polievka, alebo humkesoep – jemne zahustená polievka so zemiakmi, zelenými a bielymi fazuľkami. Ďalej je to hutspot – zo zemiakov, mrkvy a cibule, ktoré sa spoločne varia do mäkka a potom popučia. Tradične sa podáva s vareným predným hrudným hovädzím mäsom, alebo údenou i neúdenou slaninou. Obľúbené sú aj bitterbal – malé vyprážané guličky, alebo krokety z hovädzieho ragú obaľovaného v strúhanke. A neodmysliteľne k Holandsku patrí aj haring (surový sleď), majtesy a kúsky rýb vyprážané v cestíčku.

Holandsko je krajinou syrov. Medzi najznámejšie patria: eidammer, gouda, eidam, amsterdammer, ochutený nagelkaas, alebo kruidenkaas.

K dezertom, resp. sladkým pochúťkam patria: stroopwafel, poffertjes – malé lievančeky podávané s maslom a cukrom, hagelslag – nátierky s arašidovým maslom a čokoládovou posýpkou a tompoes – sladkosť podobná žĺtkovým rezom.

Indická kuchyňa

K jej typickým rysom patrí hojné používanie korenia, prevaha vegetariánskych pokrmov, hlavnými surovinami sú ryža, obilniny, strukoviny, mliečne výrobky (jogurty, maslo ghí), zelenina a korenie. Indická kuchyňa má zastúpenie surovín podľa regiónov:

v strednej a západnej Indii sa jedia placky, strukoviny, zelenina, ovocie, mliečne výrobky, prípadne ryby, baranie, kozie alebo hydinové mäso, (ktoré jedia hlavne moslimovia).
v Kašmíre a podhimalájskej oblasti sú v obľube syry, sušené ovocie, plnené taštičky a strukoviny,
vo východnej Indii sa jej veľa rýb, plodov mora, hydiny, ovocia a ryže.
pre južnú Indiu sú charakteristické sladkosti, ovocie, hojné používanie kokosu, ryže a zemiakov či batatov. Juhoindické pokrmy sú spravidla silne korenené a štipľavé. Zatiaľ čo v severnej a strednej Indii sa jej hlavné jedlo okolo poludnia alebo po poludní, v južnej Indii až večer, po zotmení.

Hinduisti nikdy nejedia hovädzie mäso, príslušníci vyšších kást sú spravidla vegetariáni, taktiež všetci džinisti a podstatná časť indických kresťanov a budhistov sú vegetariáni. Sikhovia a moslimovia jedia viac mäsa, predovšetkým hydinového a ovčieho, Sikhovia však odmietajú hovädzie mäso a na moslimov sa vzťahujú rituálne predpisy o čistote (halál), preto nikdy nejedia bravčové mäso a spravidla nepijú alkoholické nápoje. Iba parsovia nie sú v stravovaní limitovaní náboženstvom. Najčastejšou úpravou pokrmov v indickej kuchyni je pomalé varenie alebo dusenie na miernom ohni. Obľúbené je tiež vyprážanie na panvici, grilovanie alebo pečenie, ku ktorému slúži hlinená pec tandoor.

Indovia tradične jedia pravou rukou, často za pomoci kúsku placky, ktorým si naberajú do úst polievku či omáčku. Riad sa používa málo, namiesto tanierov sa často používajú banánové listy, spichnuté špajľami, ktoré sa po jedle zahodia. Na stole nesmú chýbať rôzne omáčky, chutney, jogurt, nakladaná zelenina a korenie, ktorým si stolujúci môžu dochutiť jedlo alebo do nich namáčať jednotlivé kúsky. Indovia servírujú na stôl viac jedál zároveň a stolujúci si naberajú na svoje taniere od každého niečo. Polievka a hlavné jedlo sa podávajú súčasne. Po hlavnom jedle sa podávajú sladkosti, ovocie, čaj alebo káva a tiež betelové listy.

Írska kuchyňa

Írska kuchyňa je ovplyvnená anglickou kuchyňou. Využíva sa mäso, ryby alebo morské plody, hojne sa pripravujú pokrmy z kelu a ostatnej zeleniny.

Základnou potravinou sú zemiaky, ktoré sú súčasťou írskej stravy od 17. storočia. Pripravujú sa na všetky spôsoby – opekané, „šťuchané“, cesnakové alebo ako hranolky. Práve nedostatok zemiakov spôsobil veľký írsky hladomor v roku 1845.

Ďalšou obľúbenou potravinou sú syry, ktoré sa tu vyrábajú podľa tradičných receptov. Známe sú polotuhý plátkový syr gubbeen alebo gigginstown. Zo severoírskeho kozieho mlieka sa vyrába smotanový syr irish goat. Obľúbené sú aj gabriel (tradičný horský syr), cashel blue, burren gold, desmond a cais nan deise (tvrdý syr s orechovou arómou).

Raňajky Íri zvyčajne raňajkujú medzi 7 a 10 hodinou. Raňajky sú veľmi výdatné. Býva to ovsená kaša (porridge) alebo cereálie s mliekom, vyprážané vajíčka so slaninou alebo párčekom, toast s maslom a džemom. Všetko sa zapíja čajom alebo kávou. Podáva sa chlieb sóda (farl) a klobásy nazývané drisheen (podobné britským klobásam white pudding a black pudding). Ďalej sa podávajú párky, slanina, fazuľa, vajcia, huby alebo opečené paradajky. Niekedy to sú rôzne pokrmy zo zemiakov, napríklad boxty (palacinky zo zemiakov). Obed Íri zvyčajne majú medzi 12:30 a 14:30 hodinou. Jedlo býva ľahšie a najčastejšie je to polievka alebo sendvič. Írske polievky sú husté a výdatné, napríklad zeleninová s jačmeňom, mäsovým vývarom a smotanou alebo zemiaková polievka s cibuľou, mrkvou a petržlenovou vňaťou. Večera je na vidieku skoro už okolo 18. hodiny, v mestách sa večeria medzi 19 a 22 hodinou. Večera býva veľmi sýta. Zvyčajne to býva jednoducho upravené mäso. Hovädzie sa pripravuje ako rozbif, alebo steak s omáčkou a zeleninou. Jahňacie sa podáva ako kotletky, roštenky alebo ako irish stew (sýty pokrm z duseného mäsa, zemiakov, mrkvy a cibule, dochutený petržlenovou vňaťou a tymiánom). Bravčové mäso sa konzumuje ako slanina, klobásky, rebierka, limerská šunka alebo dublin coddle (dusený pokrm z klobások, slaniny, cibule, zemiakov a petržlenu). Králičie mäso sa podáva dusené na zelenine a cideri. Podávané dezerty sú veľmi podobné anglickým pudingom. Sú veľmi sladké, lepivé a dopĺňajú sa ušľahanou smotanou alebo zmrzlinou.

Japonská kuchyňa

Základnými ingredienciami japonskej kuchyne sú ryža, zelenina, ryby a morské plody.

Japonské pokrmy sú často pripravené z čerstvých ingrediencií s minimálnou tepelnou úpravou, podávané studené najčastejšie s ryžou. Jedlo sa dochucuje rôznymi dochucovadlami (zázvor, wasabi, sójová omáčka), veľmi cenenou chuťou je umami. Ryby sa pripravujú na všetky možné spôsoby – surové ako sushi, alebo sashimi, varené, grilované, vyprážané alebo naložené do octu. Prudko jedovatá a nevzhľadná ryba fugu je v Japonsku legendou. Mäso nebolo v Japonsku konzumované do roku 1872, kedy bol zrušený zákaz jeho konzumácie, ako súčasť reforiem. Preslávený je však hovädzí steak z Kobe, je to najdrahší hovädzí na svete a jeho vývoz z Japonska je prísne zakázaný. Japonci používajú dva druhy ryže – močigome (lepkavá) a častejšie uručimai (nelepkavá). Ďalšou nevyhnutnou potravinou Japoncov je sója, ktorú jedia ako uvarené sójové bôby. Fermentáciou sójových bôbov a obilnín vzniká známe dochucovadlo – pasta Miso. Veľmi známa po celom svete je aj sójová omáčka.

Rezancové pokrmy sú v Japonsku veľmi bežné a lacné. Sú tri základné typy rezancov – soba, udon a ramen. Soba sú tenké hnedé pohánkové rezance, udon sú silné rezance z bielej pšeničnej múky. Rezance ramen sú vaječné a sú pôvodom z Číny. Japonci konzumujú prakticky ku každému pokrmu čerstvú alebo nejakým spôsobom upravenú zeleninu. Ďalšou obľúbenou zeleninou sú morské riasy – nori, Wakame a komba. Z riasy nori pripravujú tenké plátky, ktoré používajú pri výrobe sushi. Konzumujú ju aj s rezancami, alebo ryžou. Japonci milujú sladkosť (wagaši), ktorá sa pripravuje hlavne z ryže. Ďalej majú v obľube sladkú pastu anko z červených fazule azuki. Po jedle však sladkosti príliš nejedia, radšej konzumujú ovocie, ovocné želé, alebo zmrzlinu. Sýto zelenú zmrzlinu vyrábajú z čaju matcha. V obľube majú aj osviežujúci sorbet z citróna a zázvoru.

Kórejská kuchyňa

Tradičné kórejské jedlá sú pomenované podľa počtu príloh. Kimčchi sa podáva takmer v každom jedle. Bežne používané prísady sú sezamový olej, doenjang, sójová omáčka, soľ, cesnak, zázvor, Gochugaru (chillie vločky), Gochujang (fermentovaná chili pasta) a kapusta Napa.
Kórejské potraviny je možné do veľkej miery rozdeliť do skupín:
– hlavné pokrmy,
– vedľajšie pokrmy a
– dezerty.

Hlavné pokrmy sú vyrobené z obilnín, ako je bap (miska ryže), juk (kaša) a guksu (rezance). Polievky sú neoddeliteľnou súčasťou kórejskej kuchyne. V Kóreách je polievka podávaná ako súčasť hlavného jedla (nie pred, alebo po hlavnom jedle). Polievky guk sa často pripravujú z mäsa, mäkkýšov a zeleniny. Jjigae sú sýte korenené polievky, alebo dusené mäsá – obdoba našich gulášov. Najobľúbenejším kórejským alkoholickým nápojom je sodžu vyrábané z ryže, batátov alebo jačmeňa. Najpredávanejšími kórejskými pivami (maekju) sú ležiaky, ktoré sa vyrábajú z ryže. Kórejské pivo je sladšie. Yakju je rafinovaný priehľadný likér fermentovaný z ryže, pričom najznámejším je cheongju. V kórejskej kuchyni okrem ryžového vína existujú aj ovocné a bylinné vína.

Maďarská kuchyňa

Maďarská kuchyňa sa vyznačuje kaloricky bohatými jedlami, využíva mäso (predovšetkým bravčové, ale často aj teľacie), sladkovodné ryby (kapor, sumec, zubáč) a zeleninu (paradajky, papriky, tekvica, najmä sedmohradskí Maďari používajú hojne kyslú kapustu).

Typickým korením je mletá paprika, buď sladká alebo pálivá, ktorá dáva jedlu charakteristickú chuť aj lákavú červenú farbu. Často sa používa aj kyslá smotana.

Z pečiva je obľúbený biely maďarský chlieb. Pokrmy sa pripravujú spravidla na masti. Historicky vychádza maďarská kuchyňa z tradície kočovných pastierov – jedlo muselo byť rýchlo hotové a zasýtiť, pripravovalo sa vo veľkých objemoch, odtiaľ obľuba varenia v kotlíku. Užívali sa dehydrované pokrmy, ktoré sa dali ľahko prevážať, ako tarhoňa. Maďarskú gastronómiu ovplyvnila aj kuchyňa turecká a rakúska.

Marocká kuchyňa

Marocká kuchyňa vychádza z arabskej, berberskej, španielskej, andalúzskej a stredomorskej kuchyne, bola ovplyvnená aj európskou a africkou kuchyňou.

Je typická na používanie kuskusu, korenia a olivového oleja. Ďalej sa používa sušené ovocie, zelenina, citróny, olivy, alebo arganový olej, z mäsa sa konzumuje predovšetkým hovädzie, kozie, baranie a kuracie, používajú sa aj plody mora. Jedlo sa často pripravuje v hlinenej nádobe zvanej tažín.

Maroko je známe pre svoje korenie, preslávil sa napríklad šafran z Talaouine, mäta a olivy z Meknesu alebo pomaranče a citróny z Fesu. Okrem už spomínaných korenín používa marocká kuchyňa často aj škoricu, rímsku rascu, kurkumu, zázvor, papriku, koriander, muškátový oriešok, klinček, fenikel, aníz, cayenské korenie, majorán, šalviu alebo vavrín. Známa je marocká zmes dvadsiatich siedmich korení zvaná rás el-hanout.

Medzinárodná kuchyňa

V receptári sa nachádzajú aj pokrmy a špeciality, u ktorých je ťažké určiť krajinu pôvodu, nakoľko sa o tento status usilujú viaceré krajiny. Ak je ťažké priradiť jedlo priamo nejakej krajine, alebo regiónu (balkánska kuchyňa, stredomorská kuchyňa, arabská kuchyňa, berberská kuchyňa, severská kuchyňa a podobne) nachádza sa v tomto receptári pod hlavičkou medzinárodná kuchyňa. Rovnako pod týmto označením nájdete recepty, ktoré sa robia v obmenách po celom svete, a nebolo by správne ich priradiť nikomu. Preto nie je táto kuchyňa ani hodnotená.

Mexická kuchyňa

Keď sa povie mexická kuchyňa, väčšina z nás si predstaví tortillové placky, nachos, tacos, burritos, svieže guacamole a aj na Slovensku obľúbené chilli con carne. Hovorí sa, že autentická mexická kuchyňa pochádza od mayských indiánov. Jej korene sa tak datujú ešte pred vznik samotného Mexika. V polovici 14. storočia sa Aztéckej ríši darilo a bolo to vidieť aj na strave. Základné mayské potraviny sa využívali stále, no do jedálnička sa dostávali novinky ako papričky čili, med, soľ a čokoláda. Došlo aj k domestifikácii pôvodne divých zvierat ako kačica a morka. Na území Mexika sa pestovalo i avokádo, tekvica a arašidy. V roku 1521 Španielsko dobylo Mexiko a to znamenalo rozmach pôvodnej kuchyne. Španieli si priviezli hospodárske zvieratá a mliečne výrobky. Ošípané, kravy a ovce predtým v Mexiku neboli. Španieli okrem toho predstavili bylinky a korenie vrátane cesnaku, cukrovej trstiny a koriandra.

Kolonizácia priniesla aj asimiláciu kuchýň a kuchárskych techník z Francúzska, Karibiku, Portugalska, zo západnej Afriky a z Južnej Ameriky. Mexické regióny sa z hľadiska chutí od seba líšia najmä vzhľadom na rozdiely v geografii, podnebí a etnickom zložení:
– sever Mexika je známy produkciou hovädzieho, kozieho a pštrosieho mäsa.
– na Yucatáne býva jedlo sladšie, menej korenené a najbežnejším korením je orelánik farbiarsky (známy aj pod názvom achiote),
zatiaľ čo oblasť Oaxacan je známa svojimi slanými tamales (plnené bochníky z kukuričnej múky pečené v kukuričných listoch) a omáčkou mole (čili omáčka s čokoládou).
– v strednej časti Mexika si pochutíte na carnitas (dusené alebo pečené bravčové mäso) a pozole (mäsový guláš).
– strava na juhovýchode krajiny je ovplyvnená karibskou kuchyňou. Na jedálničku musia byť ryby a korenené kuracie a zeleninové jedlá.

Nemecká kuchyňa

Nemecká kuchyňa zahŕňa viacero regionálnych kuchýň, ktoré sa od seba niekedy aj veľmi líšia:
– juhonemecká kuchyňa, teda bavorská a švábska má mnoho podobností so švajčiarskou a najmä aj rakúskou kuchyňou (a prekrýva sa teda do istej miery aj s kuchyňou českou);
– Sárska (a tiež falcká a bádenská) kuchyňa je silne ovplyvnená kuchyňou francúzskou a pripomína kuchyňu v Alsasku či Lotrinsku.
– severonemecká kuchyňa obsahuje mnoho elementov škandinávskej kuchyne. V dôsledku silnej migrácie v Nemecku sa však – najmä vo väčších mestách – pripravujú aj pokrmy z iných oblastí.

V Nemecku existuje niekedy až neprehľadné množstvo druhov chleba, veľký sortiment mäsových výrobkov a syrov, mnoho príloh. Prirodzene aj dnes je častý tradičný Eintopf – jedlo z jedného hrnca. V dôsledku veľkého množstva tu pracujúcich a žijúcich cudzincov sú však zreteľné aj vplyvy iných kuchýň, najmä talianskej a francúzskej, v mnohých mestských aglomeráciách potom aj turecké (turecký döner kebab možno považovať za nemecký imbiss).

Z nápojov má veľkú tradíciu víno a najmä pivo spájané s tradičným festivalom Októberfest.

Poľská kuchyňa

Poľská kuchyňa je rozmanitá a súvisí predovšetkým s kuchyňou východných susedov Poľska, ale tiež má niektoré podobnosti k stredoeurópskym a škandinávskym kuchyniam. Ďalej je ovplyvnená židovskou, francúzskou, tureckou a talianskou kuchyňou.

Poľské jedlá sú veľmi sýte a výdatné. Po celú poľskú históriu patria medzi základné suroviny sladkovodné a morské ryby, zverina a bravčové mäso. Pokrmy sa pripravujú so zeleninou – zemiaky, kyslá kapusta a červená repa. Veľmi obľúbené sú jedlá s hubami. Ďalej veľa využívajú vajcia, mlieko, smotanu a mliečne výrobky, predovšetkým bryndzu. Typickým korením sú majorán, rasca a kôpor. Tradičnými pokrmami sú husté polievky, omáčky, mäso, zverina, knedle a pirohy. Medzi veľmi rozšírené jedlá patria bigos, pirohy, rôzne klobásy a nakladačky.

Rakúska kuchyňa

Rakúska kuchyňa býva často redukovaná iba na viedenskú kuchyňu, hoci obsahuje aj tradičné kuchárske umenie bývalého Rakúska-Uhorska. V Tirolsku sa napríklad vyrábajú jedinečné horské syry.

Pre rakúsku kuchyňu sú tradičné hovädzie polievky s rôznymi prísadami (fritátové a iné druhy rezancov, pečeňové knedličky alebo vyprážaný hrášok). Medzinárodnej sláve sa teší viedenský teľací rezeň. Rovnako obľúbená je bravčová pečienka so zemiakovou, alebo žemľovou knedľou. Zvláštnosťou sú cestoviny, ktoré sa podávajú väčšinou s kapustou alebo slaninami. Najznámejšie dezerty sú Sacherova torta, pralinky Mozartové gule. Rovnako známe sú sladké knedle väčšinou s marhuľami alebo slivkami. Typický je jablkový závin (Wiener Apfelstrudel) a cisársky trhanec (Kaiserschmarren). V rakúskej kuchyni je veľmi obľúbená žemľa s (teplou) sekanou – Leberkässemmel, ale aj rôzne druhy párkov.

Viedenská kaviarenská kultúra sa delí na rôzne skupiny, ktoré ponúkajú rôzne kávové špeciality – napr. Fiaker (predĺžená káva v pohári s rumom alebo slivovicou), alebo Kaiser Melange (káva so žĺtkom niekedy medom a pálenkou či koňakom). Rozdielne je aj pomenovanie základných typov káv – napr. Kleiner Schwarzer (v dnešnej dobe vlastne pomenovanie pre ristretto). Medzi najobľúbenejšie druhy káv patrí Melange – káva zmiešaná s mliekom v pomere 1:1.

Z nealkoholických nápojov patrí k najobľúbenejším bylinná limonáda Almdudler. Z alkoholických nápojov to sú pivo (obľúbenou rakúskou značkou je Gösser) a víno (hlavnými produkčnými oblasťami sú Dolné Rakúsko a Burgenland).

Ruská kuchyňa

Jej základy boli položené vidieckym obyvateľstvom žijúcim v drsných prírodných podmienkach. Základom ich stravy boli predovšetkým zemiaky, chlieb, kapusta, cibuľa, uhorky. Jednoduchú stravu si ochucovali kyslou smotanou, kôprom, petržlenom, na zimu si nakladali zeleninu a z ovocia varili džemy. Úroda raže, pšenice, jačmeňa a prosa poskytovala potrebný základ pre mnoho druhov pečiva, lievancov, kvasu, piva a vodky. Okrem roľníckej stravy patrili k základom ruskej stravy ryby, hydina, zverina, huby, bobuľoviny, predovšetkým lesné plody a med. Polievky a omáčky najrôznejších chutí boli založené predovšetkým na sezónnych alebo uskladnených potravinách, rybách a mäse.

Veľa jedál, ktoré sú považované za tradičnú ruskú kuchyňu, pochádzalo predovšetkým z francúzsko-ruskej kuchyne 18. a 19. storočia. Rusko bolo už v dobách raného stredoveku v úzkom kontakte s Kaukazom, Perziou, Osmanskou ríšou a na severe krajiny navyše pretínala hodvábna cesta, a to všetko dalo ruskej kuchyni neopísateľný nádych Orientu. Tieto úplne prírodné jedlá, doplnené o korenie a špeciálne postupy na grilovanie mäsa a výrobu zákysu prevzaté od Mongolov a Tatárov v 13. storočí, zotrvali v ruskej kuchyni dodnes. Ruská kuchyňa bola až do začiatku 18. storočia takmer nedotknutá zahraničnou kuchárskou kultúrou. Hoci ponuka pokrmov bola celkom rozmanitá, ich spôsob prípravy bol jednoduchý. Rusi dovtedy nepoznali vtedy už v západnej Európe úplne bežné paštéty, rolády či fašírky. Europizácia ruskej kuchyne bola odštartovaná za vlády cára Petra I., keď priviedli do krajiny nemeckých, anglických a predovšetkým francúzskych kuchárov. Bohatí aristokrati poznávali zahraničnú gastronómiu počas svojich ciest a často si so sebou potom privážali kuchárov holandskej a nemeckej, neskôr švédskej a najmä francúzskej. Polievky hrali vždy v ruskej kuchyni veľmi dôležitú úlohu. Tradičné ruské polievky sú šči, boršč, rassolnik, soljanka.

Slovenská kuchyňa

Slovenská kuchyňa je historicky známa hlavne bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Jedným zo slovenských národných jedál sú bryndzové halušky. Je ovplyvnená českou, rakúskou aj maďarskou kuchyňou.Rozdelená je na 2 hlavné časti, ktoré sa odlišujú využitím potravín v strave:
– Severo-slovenská kuchyňa pochádza z oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severo-slovenskej kuchyni prevaha údeného mäsa, zemiakov, kyslej kapusty, mliečnych výrobkov, múky a strukovín. V rovnakom duchu býva na Slovensku zbieraná kapusta počas jesene, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť, čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé mlieko. Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárske výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina a lesné huby a lesné ovocie. Tradíciu má aj chov včiel a z toho včelie produkty. Toto je surovinová základňa gastronómie severných hornatých častí krajiny.
– Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce. Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu. Múčniky a cestoviny sa jedia sladké aj slané.

Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová. Prívarky sú veľmi obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Pokiaľ ide o hlavný chod je slovenská kuchyňa trochu mastnejšia ako napríklad talianska, alebo španielska. Veľmi často sa používa na prípravu jedál, bravčová masť alebo olej. Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš, jedlo z cibule, mäsa a ďalších zložiek, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc, alebo zemiakového cesta. Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. V pečení sa často používajú mak, orechy a tvaroh. Na šaláty sa často používa červená alebo biela kapusta. K tradičným špecialitám v slovenskej kuchyni patrí bryndza, oštiepok, parenica, tvaroh a syrové korbáčiky. Tiež je tradičný ovčí syr. Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého.

Na Slovensku je pivo rozšíreným nápojom.
V regiónoch, kde sa pestuje vinič je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tokajské víno patrí k najlepším zo známych odrôd.
Z destilátov je typickou borovička alebo slivovica. Na Slovensku býva zvykom pri príležitosti pozvania na rodinný obed či večeru, alebo večierok priniesť fľašu liehoviny.

Srbská kuchyňa

Srbská kuchyňa patrí medzi balkánsku kuchyňu. Je ovplyvnená Byzanciou, Osmanmi, zaniknutou Juhosláviou a balkánskymi susedmi. Napriek tomu má Srbsko svoje národné delikatesy a často ich má spoločné s krajinami bývalej Juhoslávie. Hojne je rozšírené mleté ​​mäso, syry, pečivo aj zákusky. Medzi typické jedlá patrí pljeskavica, čevabčiči alebo džuveč. Z nápojov je obľúbená rakija. Pre srbskú kuchyňu je typické využitie bravčového mäsa, ktoré sa často griluje na rošte – roštilj. Ďalším obľúbeným mäsom je mleté ​​hovädzie mäso, ktoré sa spracováva rovnako ako všade na Balkáne do ćevapčići, alebo plieskavica. Ďalej je používané mäso jahňacie, syry, jogurty a vajcia. Jedlá sú často mastné a ťažké.

K polievkam aj hlavným jedlám sa vždy podáva chlieb. Často sa pripravuje zo zmesi pšenice, jačmeňa a raže. Príprave chleba sa tu vždy venovala zvláštna starostlivosť. Bohatšie vrstvy jedli pšeničný chlieb, chudobnejšie vrstvy jedli ovosný, ražný a pohánkový.

Jogurty sú ďalšou obľúbenou potravinou.

Ku všetkým jedlám sa podávajú osviežujúce a zdravé šaláty. Veľmi obľúbený je šopský šalát, najčastejšie obsahuje paradajky, uhorky a cibuľu. Všetko zaliate olivovým olejom a posypané syrom balkánskeho typu – feta.

Pre Srbsko sú typické raňajky a dve teplé jedlá. Na raňajky sa najčastejšie konzumuje jogurt, syry, údenina a chlieb. Na obed a večeru sú podávané husté polievky, guláše a kapustové jedlá. Až do polovice 20. storočia sa vo väčšine domácností používala iba lyžica. Srbi sa pri obede a večeri neponáhľajú a jedlo si vychutnávajú. Rodiny sa pravidelne schádzajú k tabuli so studenými a teplými jedlami. Na stole sa nachádza šunka, vajcia, slanina, syr (kajmak) a huspenina (pihtije). Varené jedlá zastupujú husté polievky, pečené mäso, grilované mäso, alebo sarma. Na záver sú podávané tradičné srbské zákusky.

Španielska kuchyňa

Španielska kuchyňa je ovplyvnená národnosťami, ktoré žili na území pyrenejského polostrova. Boli to Kelti, Iberovia a Tartessovia. Veľa stravovacích návykov pochádza aj od Arabov (Maurov) a Židov (Sefardovia). Španielske kolónie v Amerike a tiež susedné krajiny Francúzska a Portugalsko významne ovplyvnili španielsku kuchyňu. Existujú jedlá typické pre celú krajinu. Väčšinou ale má každý región svoje tradičné jedlá a špeciality. Dôležitú úlohu zohrávajú ryby a morské plody, rovnako ako strukoviny s duseným mäsom. Objavenie Ameriky a dovoz neznámych poľnohospodárskych produktov do Európy priniesol aj nové suroviny (paradajky, zemiaky, papriky, kakaové bôby), ktoré rýchlo zdomácneli v španielskej kuchyni. Zemiaky sú považované za zeleninu. V pred rímskej dobe bolo Španielsko rozdelené na tri územia:
– keltské na severe Španielska,
– iberské (stred a východ), a
– tartesské na juhu.

Kelti sa živili rybárčením a poľnohospodárstvom. Aj dnes je vidieť ich vplyv, pretože sever Španielska je preslávený svojimi mariscos (morskými plodmi). Iberovia boli hlavne lovci a pastieri. Stred Španielska je stále známy kvalitným mäsom, napríklad Cochinillo (prasa) v Segovii. Tartessovia boli zlatníci a vo veľkom obchodovali s Afrikou a Gréckom.

Španieli príliš neraňajkujú, stačí im káva alebo čaj a nejaký zákusok alebo pečivo. Obed sa podáva najčastejšie od 14 do 16 hodiny. Je hlavným jedlom dňa a podáva sa niekoľko chodov. Vzhľadom k horúcemu podnebiu nasleduje po obede siesta, teda odpočinok, alebo popoludňajší spánok. Večera sa podáva až okolo 21 hodiny, kedy pominú horúčavy a Španieli často v tomto čase navštevujú reštaurácie. Španieli konzumujú ryby, morské plody, bravčové mäso alebo sušenú šunku. Ku všetkým jedlám podávajú zeleninové šaláty, ktoré obsahujú paradajky, papriky, olivy, cesnak, cibuľu a predovšetkým olivový olej. Medzi obľúbené korenia patrí šafran a rímska rasca. Do sladkých jedál pridávajú med, mandle a ovocie.

Švédska kuchyňa

Vzhľadom na veľkú rozlohu Švédska sú medzi kuchyňou severného a južného Švédska regionálne rozdiely. Na ďalekom severe majú niektoré jedlá svoje korene v kuchyni Laponcov, ktorí konzumovali predovšetkým sobie mäso a zverinu. Na juhu zohrávali väčšiu úlohu lesné plody, čerstvá zelenina a vplyv kuchýň susedných štátov. V tradičných jedlách sa miešajú jednoduché a kontrastné príchute. Napríklad v mäsových guľôčkach podávaných v hnedej omáčke s koláčom a brusnicovým džemom. Švédska kuchyňa nebola nikdy príliš bohatá. Obyvatelia sa museli uspokojiť s tým, čo mohli vypestovať alebo uloviť. Mäsité pokrmy pozostávali z rýb, bravčového mäsa, diviny a divých vtákov. Tradičné je tiež lososie mäso (älg), sobie mäso (ren), ovčie a jahňacie mäso. Pripravujú sa ako steak a prílohou bývajú zemiaky a nenahraditeľné brusnice. Veľmi obľúbené sú aj polievky, od najrôznejších vývarov po husté presné dávkové. Smörgås je obložený chlieb alebo žemle so syrom, šunkou, paštétou, mäsovými guľôčkami, kaviárom, krevetami, plátkami paradajky a uhorky, prípadne dresingom alebo majonézovým šalátom. Od týchto chlebíčkov vznikol názov smörgåsbord – švédsky stôl. Vyrábajú sa tu kvalitné mliečne výrobky, syry, jogurty alebo kefír – filmjölk. Jogurty aj ostatné potraviny dopĺňajú najrôznejšími bobuľami, lesnými plodmi a kôstkovicami. Bobuľovité ovocie je veľmi obľúbené. Národné jedlo je Surströmming, kyslý sleď pripravovaný kvasením – je neskutočne smradľavý! Balí sa do chlebovej placky natretej maslom spoločne s cibuľou a zemiakmi. Ďalším aj nás známym národným jedlom je köttbullar – mäsové guľôčky s hnedou omáčkou, zemiakmi a brusnicovou zaváraninou.

Talianska kuchyňa

Základnou surovinou talianskej kuchyne sú cestoviny. Ďalšou najrozšírenejšou surovinou je ryža, ktorá je základom talianskeho rizota. Potom je to hladká múka a ďalšie ingrediencie na prípravu pizze. Veľmi obľúbené sú aj syry ako je parmezán a ďalšie syry vyrobené podľa tradičných talianskych receptúr. Tiež najrôznejšie údeniny patria k talianskym špecialitám, je to napríklad známa mortadela.
– vo vnútrozemí sa hojne využíva jahňacie, teľacie, hydinové, hovädzie, konina alebo sladkovodné ryby
– v prímorských oblastiach to sú sardinky, ančovičky, mečiar, homár a ďalšie plody mora.

Takmer v každom jedle nájdeme extra panenský olivový olej, morskú soľ (jemnú aj hrubú), paradajky, rôzne ochutené octy, vínne octy (balsamico) a huby. Zo zeleniny sú hojne využívané paradajky, papriky, fazuľa, cibuľa, cesnak, feferónky, kapary, zelené a čierne olivy.
Najobľúbenejšou bylinkou je bazalka, za ňou nasleduje rozmarín, šalvia, tymián, šafran, korenie, škorica, klinček, chilli a petržlenová vňať. Taliansku kuchyňu ovplyvnila etruská, grécka, židovská a arabská kuchyňa. S objavením Nového sveta dorazili do Talianska zemiaky, paradajky, paprika a kukurica. Odvtedy v tunajšej kuchyni zdomácneli, a stali sa súčasťou kuchyne.

Na rozdiel od ostatných južných krajín, majú Taliani obed ako hlavné jedlo dňa. Večera býva neskôr ako v Španielsku, ale nie je už tak výdatná. Taliansky obed (pranzo) sa skladá z niekoľkých chodov a býva výdatný. Začína predkrmom (antipasto), pokračuje prvým chodom (primo), to býva polievka, cestoviny alebo risotto, nasleduje druhý chod (secondo), to býva mäsové alebo rybie jedlo. Obed zakončuje káva s dezertom (dolci) alebo ovocím (frutta).

Talianska kuchyňa používa viac ako 400 druhov cestovín (najznámejšie u nás špagety, tortellini a raviolli).

Thajská kuchyňa

Thajské jedlá sú väčšinou ľahké, korenené a veľmi pikantné. Thajská kuchyňa bola ovplyvnená kuchyňami susedných štátov, ale aj čínskou, indickou a portugalskou kuchyňou. Medzi najobľúbenejšími svetovými jedlami sa nachádza aj 7 jedál práve z Thajska (Tom Yam, PadThai, Som Tam, Kari Massaman, zelené karí, vyprážaná ryža po thajsky, a MuNamTok).

Thajská kuchyňa používa mnoho rôznych ingrediencií. Používa mnoho rôznych korenín, ktoré sa častejšie používajú v čerstvej forme ako sušené. Populárnymi koreniami v Thajsku sú Galangal, koriander, citrónová tráva, šalotka, korenie a predovšetkým chillie.

Základnou potravinou Thajska je, rovnako ako v mnohých iných krajinách Ázii, ryža (khao). Ryža je súčasťou väčšiny thajských jedál, a slovné spojenie „jesť ryžu“ má v thajčine rovnaký význam ako „jesť jedlo“. V Thajsku sa používa viac druhov ryže. Okrem ryže sa používajú aj rezance, najpoužívanejšími thajskými rezancami sú khanom chin (rezance z fermentovanej ryže, podávajú sa najčastejšie s pikantným karí), bami (rezance z pšeničnej múky a vajec, podávané najčastejšie studené) a wun-sen (tzv. tenké rezance vyrábané z fazule Mungo).

V Thajsku sa používa aj mäso, najčastejšie kuracie, bravčové, kačacie, hovädzie a byvolie, predtým sa tiež viac používala zverina (prasa divoké, jeleň, vodné vtáctvo). Používajú sa tiež ryby a plody mora. Bežne sa konzumuje aj hmyz (vyprážané kobylky, cvrčky, včelie larvy, mravčie vajíčka alebo termity).

Ako dochucovadlo sa používajú rôzne pasty (krevetová pasta) a rybia omáčka. Ako sladidlo sa používa palmový cukor.

Turecká kuchyňa

Turecká kuchyňa má dlhú históriu a vývoj, ktorý siaha až k nomádskym zvykom pôvodných turkických národov s indickými, perzskými a arabskými vplyvmi. Ďalej sa v nej miešajú kulinárske tradície oblastí zo Stredomoria ako je Levanta alebo grécka kuchyňa, ďalej Balkánu i Kaukazu, vrátane arménskych a aramejských tradícií.
Turecká kuchyňa je pestrá a chutná. Konzumuje sa najčastejšie ovčie, jahňacie a hydinové mäso. Chýba tu bravčové mäso ako v každej moslimskej krajine. Ako príloha sa najčastejšie podáva ryža (pilav) alebo biely chlieb (ekmek). Zemiaky a zelenina sú tiež časté, ale skôr ako obloha, ako príloha. Cestoviny sa konzumujú v turistických oblastiach. Bežnou súčasťou tureckej kuchyne je baklažán, cuketa, mrkva, petržlen, zeler, cibuľa, olivy a ďalšie. Zo zeleniny sa pripravujú šaláty, ktoré sa podávajú takmer ku každému jedlu.
Turci korenia oveľa viac ako Stredoeurópania. Jedlá sú často veľmi pikantné, pretože obsahujú turecké chillie. Často je používaný koriander, rímska rasca (cumin), indická zmes (tandori), petržlen a zelerová vňať. Z mliečnych výrobkov je najpoužívanejší jogurt, ktorého názov pochádza z turečtiny. Syry sú tiež veľmi obľúbené hlavne ovčie, alebo kozie.

Z nápojov je najobľúbenejší čaj. Pije sa niekoľkokrát denne a Turci ho pripravujú najčastejšie v zvláštnej čajovej súprave. Druhým najobľúbenejším nápojom je káva. Klasická turecká káva sa pripravuje v džezve. Mimochodom turecký med vôbec nechutná ako ten predávaný u nás.

Vietnamská kuchyňa

Vietnamská kuchyňa sa riadi filozofiami piatich elementov v piatich základných chutiach: ostrá (železo), kyslá (drevo), horká (oheň), slaná (voda) a sladká (zem). Každé vietnamské jedlo má svoju vlastnú chuť, ktorá odráža jeden alebo viac z týchto prvkov.
Ryža je základnou surovinou vietnamskej kuchyne. Konzumuje sa hlavne biela ryža, jazmínová ryža, lepkavá ryža. Biela, alebo jazmínová ryža sa je obvykle dusená ako príloha ku každému jedlu. Lepkavá ryža sa nechá dusiť ešte s ďalšími surovinami. Z ryže sa vyrábajú aj ryžové rezance, ktoré sú tiež dôležitou súčasťou Vietnamskej kuchyne.
Vietnam je prímorský štát a má zároveň bohatú riečnu sieť, preto tvoria ryby, vodné kôrovce (krevety, kraby) a mäkkýše (kalamáre, chobotnice, mušle) základnú časť tradičnej vietnamskej stravy. Ryby a morské plody sú obľúbené najmä v polievkach, vyprážaných zmesiach, ryžových jedlách, karí pokrmoch s kokosovým mliekom, ako pečené, grilované alebo zabalené v ryžovom papieri.

Vo Vietname sa jedlá tradične jedia jedálnymi paličkami a širokou lyžicou, ktorá sa používa na jedenie polievok a drží sa ľavou rukou, zatiaľ čo v pravej sa držia paličky. Počas jedla sa podávajú všetky chody súčasne a každý si naberá paličkami do svojej misky, pričom sa používa silnejší koniec paličiek, ktorý sa nekladie do úst. Misky sa pri konzumácii držia bližšie k ústam. Ako faux pas sa považuje, keď sa paličky kolmo zapichnú do jedla. To pripomína tradíciu spojenú s pohrebnými rituálmi, rovnako ako v Číne alebo Japonsku. Na začiatku vždy najmladší vyzve starších, aby si poslúžili ako prví. Mľaskanie či zašpinenie obrusu je považované za neslušné. Vietnamci sú navyknutí jesť spoločne a pomaly, čo vyplýva z teplej a vlhkej klímy Vietnamu, kvôli ktorej nie sú miestni navyknutí vykonávať akúkoľvek prácu a pohyb príliš rýchlo. Počas jedla sa tak obvykle riešia aj rôzne dôležité rodinné alebo obchodné záležitosti.